slávne baletky

Keď v roku 1881 na predmestí Petrohradu prišlo na svet dievčatko, nikto nemohol tušiť, že z tohto chatrného útleho dieťaťa raz vyrastie jedna z najvýznamnejších baletiek na svete. Jej meno spolu s Nižinským predstavuje synonymum baletu 20. storočia. Práve ona sa zaslúžila o spopularizovanie baletu na celom svete. Často ho priniesla do oblastí, kde ho doteraz nikdy nevideli. Precestovala viac ako 350 000 míľ a absolvovala okolo 4000 predstavení. V nedeľu si umelecký svet pripomenul 125. výročie narodenia Anny Pavlovovej.

Pavlovová už odmalička vedela, že tanec je jej poslaním. V autobiografii spomína, že rozhodnutie stať sa baletkou v nej dozrelo potom, ako ju matka raz zobrala do Máriinho divadla v Petrohrade na predstavenie Spiaca krásavica. Malá Anna bola natoľko fascinovaná, že si odvtedy nič iné ako budúcnosť baletky nevedela predstaviť.

Keď mala desať, jej túžba sa začala napĺňať. Prijali ju do cárskej baletnej školy v Petrohrade. Hoci bola príliš chudá a slabá a pre nedostatočné vytočenie nôh jej dokonca hrozilo vylúčenie zo školy, učitelia v nej rýchlo rozpoznali talent.

Nevynikala majstrovskou technikou, mala však v sebe vášeň a schopnosť vyjadriť sa prostredníctvom pohybu. V jej prejave sa spájala poetickosť a jemnosť romantizmu s výraznou expresivitou. Dostala do vienka talent, ktorý sa tvrdou drinou zmenil na genialitu.

Baletnú školu ukončila v roku 1899 a okamžite ju prijali do Máriinho divadla v Petrohrade. Vytvorila tam nezabudnuteľnú Giselle a Bajadéru a mnoho ďalších úloh, ale až diela v choreografii Michaila Fokina ju urobili nesmrteľnou. V roku 1905 pre ňu vytvoril na hudbu Camilla Saint-Saensa krátke sólo Umierajúca labuť, ktoré sa stalo jej symbolom a dodnes sa objavuje v repertoári slávnych tanečníc.

Čítajte viac: https://encyklopedia.sme.sk/c/2589951/pavlovova-anna.html#ixzz1GBIQ8Oeh